Existuje pán Božský?
S pribúdajúcim vekom každá z nás uvažuje nad tým, či náš partner je naozaj ten pravý, či niekedy nájdeme niekoho, kto nám obetuje celý život, kto nám bude verný, kto nás bude ľúbiť, vážiť si nás a nikdy nás nezradí.
Avšak, ako to naozaj je? Hľadá každá z nás princa na bielom koni, či hľadá človeka, ktorý ju bude mať rád, stáť pri nej a starať sa o ňu?
Nestáva sa niekedy vzťah len zvykom, z ktorého sa obávajú obaja vycúvať, aby neprišli o svoj komfort a neostali sami?
Každá z nás by vedela svoje vzťahy rozdeliť na niekoľko etáp, avšak kedy je potrebné za určitou etapou zatvoriť dvere?
Je možné, aby spolu ľudia vydržali od sedemnástich?
Každá z nás vedľa seba niekoho potrebuje, či už partnera, ktorý pri nej bude stáť v dobrom aj zlom, naplní ju po každej stránke, alebo niekoho, kto ju dokonale uspokojí. Partnerov si vyberáme inak v každom veku. Keď sme mladé, záleží nám na tom, aby boli pekní, obľúbení, zdvorilí a či nás namotajú na svoje sladké rečičky, alebo zbalia na diskotéke to je už druhá vec, na ktorú neprihliada ani jedná z nás. Postupom času, sa však naše požiadavky menia a hľadáme niekoho, kto nás zabezpečí, bude nás ľúbiť, urobí pre nás všetko, čo chceme a plánuje s nami budúcnosť. Čo však s partnerom, ktorého sme spoznali na diskotéke, máme ho radi, on ma rád nás, ale stále žije v období, v ktorom sme sa spoznali, čo urobiť s našim homo sapiens sapiens, ktorého ľúbime, ale aj vo veku, kedy by mal zmýšľať aspoň trochu reálne, chopiť sa šance a správať sa aspoň trochu dospelo? Výchova je veľmi náročný proces, ktorý nás unaví omnoho viac, ako si myslíme. Ukázať človeku, ako má byť dospelý je takmer nemožné. Poznám XY mužov, ktorí sa v 30 správajú ako násťročný a pár chlapcov, ktorí práve dovŕšili 18 a správajú sa ako rodení gentlemani. Je to výchovou? Myslím, že nie, každý z nás si vyberá svoju cestu sám, či sa naša mama postaví na hlavu, alebo nie. Sami chlapi si určujú ako si budú ženu vážiť ako si ženu chcú vážiť (samozrejme, niektoré si úctu nezaslúžia).
KAŽDÁ z nás chce niekoho, kto nás bude ľúbiť v dobrom aj zlom, kto bude milý, inteligentný, zdvorilý, prejaví nám lásku za každých okolností a bude sa k nám správať ako k princeznej. Ako prvý rok, tak druhý, tretí, piaty, desiaty a tak ďalej... Ja viem, že všetko z toho znie ako klišé, ale je to tak. Každá z nás chce svojho pána Božského, Christiana Greya, alebo podobného slávneho hrdinu, ktorý ju dokonale uspokojí po každej stránke, ktorý jej bude oporou, ktorý jej prinesie kvety nielen vtedy, keď musí, ale vtedy, keď chce (páni, v supermarketoch sú kvety dostupné každý deň a verte tomu, že aj tulipány alebo xxs ruže dokážu potešiť), ktorý nám bude vedieť splniť aj to najtajnejšie priania a poznať nás do takej miery, aby vedel, čo milujeme, ako sa cítime, čo si prajeme, po čom túžime. Každý z nás má potrebu dávať a ale aj dostávať, preto si vaše princezné vážte a urobte všetko pre to, aby vaše princezné boli krásne a spokojné pod vašimi krídlami.
S pribúdajúcim vekom každá z nás uvažuje nad tým, či náš partner je naozaj ten pravý, či niekedy nájdeme niekoho, kto nám obetuje celý život, kto nám bude verný, kto nás bude ľúbiť, vážiť si nás a nikdy nás nezradí.
Avšak, ako to naozaj je? Hľadá každá z nás princa na bielom koni, či hľadá človeka, ktorý ju bude mať rád, stáť pri nej a starať sa o ňu?
Nestáva sa niekedy vzťah len zvykom, z ktorého sa obávajú obaja vycúvať, aby neprišli o svoj komfort a neostali sami?
Každá z nás by vedela svoje vzťahy rozdeliť na niekoľko etáp, avšak kedy je potrebné za určitou etapou zatvoriť dvere?
Je možné, aby spolu ľudia vydržali od sedemnástich?
Každá z nás vedľa seba niekoho potrebuje, či už partnera, ktorý pri nej bude stáť v dobrom aj zlom, naplní ju po každej stránke, alebo niekoho, kto ju dokonale uspokojí. Partnerov si vyberáme inak v každom veku. Keď sme mladé, záleží nám na tom, aby boli pekní, obľúbení, zdvorilí a či nás namotajú na svoje sladké rečičky, alebo zbalia na diskotéke to je už druhá vec, na ktorú neprihliada ani jedná z nás. Postupom času, sa však naše požiadavky menia a hľadáme niekoho, kto nás zabezpečí, bude nás ľúbiť, urobí pre nás všetko, čo chceme a plánuje s nami budúcnosť. Čo však s partnerom, ktorého sme spoznali na diskotéke, máme ho radi, on ma rád nás, ale stále žije v období, v ktorom sme sa spoznali, čo urobiť s našim homo sapiens sapiens, ktorého ľúbime, ale aj vo veku, kedy by mal zmýšľať aspoň trochu reálne, chopiť sa šance a správať sa aspoň trochu dospelo? Výchova je veľmi náročný proces, ktorý nás unaví omnoho viac, ako si myslíme. Ukázať človeku, ako má byť dospelý je takmer nemožné. Poznám XY mužov, ktorí sa v 30 správajú ako násťročný a pár chlapcov, ktorí práve dovŕšili 18 a správajú sa ako rodení gentlemani. Je to výchovou? Myslím, že nie, každý z nás si vyberá svoju cestu sám, či sa naša mama postaví na hlavu, alebo nie. Sami chlapi si určujú ako si budú ženu vážiť ako si ženu chcú vážiť (samozrejme, niektoré si úctu nezaslúžia).
KAŽDÁ z nás chce niekoho, kto nás bude ľúbiť v dobrom aj zlom, kto bude milý, inteligentný, zdvorilý, prejaví nám lásku za každých okolností a bude sa k nám správať ako k princeznej. Ako prvý rok, tak druhý, tretí, piaty, desiaty a tak ďalej... Ja viem, že všetko z toho znie ako klišé, ale je to tak. Každá z nás chce svojho pána Božského, Christiana Greya, alebo podobného slávneho hrdinu, ktorý ju dokonale uspokojí po každej stránke, ktorý jej bude oporou, ktorý jej prinesie kvety nielen vtedy, keď musí, ale vtedy, keď chce (páni, v supermarketoch sú kvety dostupné každý deň a verte tomu, že aj tulipány alebo xxs ruže dokážu potešiť), ktorý nám bude vedieť splniť aj to najtajnejšie priania a poznať nás do takej miery, aby vedel, čo milujeme, ako sa cítime, čo si prajeme, po čom túžime. Každý z nás má potrebu dávať a ale aj dostávať, preto si vaše princezné vážte a urobte všetko pre to, aby vaše princezné boli krásne a spokojné pod vašimi krídlami.
Wrote by Unknown